Rozpávky vždy spomínajú krajinu za siedmimi horami a siedmimi dolami, kde sa voda sypala a piesok lial. Tento popis mi celkom sedí na Holandsko, kde som žila takmer päť rokov. Morská voda Holandsku sype neskutočné peniaze a celá krajina je vybudovaná na rozliatych pieskoch z veľkých riek.
Len tak mimochodom, za výskum pohybu vody v rozliatych pieskoch mi dali Holanďania doktorát.
Moja holandská rozprávka skončila v júli 2020, keď Európa konečne otvorila hranice po prvej vlne pandémie covidu-19.
Špañielsko je siedma krajina, kde som sa počas svojich 30 rokov presťahovala. V rozprávkovej krajine slnka som sa ocitla úplnou náhodou a dokonca skôr ako som plánovala. Keďže neverím na zázraky, chcela som si nájsť jednoduchú prácu niekde v južnej Európe a nasávať miestny spôsob života známy ako „siesta y fiesta“. Ešte predtým ako som začala na tomto pláne pracovať,
teplé južné vetry mi priviali do Amsterdamu don Juana, ktorý je v tomto spôsobe života majster.
Naše prvé miesace však neboli ani siesta, ani fiesta. Celý svet sa zľakol akejkoľvej fiesty, kde sa rozdáva ľudský kontakt a pokúsil sa izolovať ľudí aj vírus. A siesta je niečo, na čo sa doktorand v poslednom štádiu neodváži ani pomyslieť. Načo aj by som na to myslela, siesta aj tak príde až došprintujem do cieľa. Šprintér počas závodu tiež asi nemyslí na teplú vaňu. Mesiac po dopísaní svojho majstrovského titulu som naložila Juana a svoj holandský život do auta. Cieľ a nový začiatok: Barcelona! Na západe už nič nové, môj život sa teraz deje na juhu.
Pridaj komentár