Tolerancia

Počas dlhých pandemických večerov mi Juan rozprával príbehy o barcelonských čajkách. Nepredstavujte si ich ako čajky obyčajné, ktoré kradnú ľuďom na pláži sendviče a dojedajú zvyšky z rybárskych lodí. Čajka barcelonská nie je už vôbec závislá na ľudskej nepozornosti. Našla si totiž úplne nový zdroj potravy – holuby. Barcelona je typické veľkomesto, kde poletujú kŕdle holubov a obľúbenou zábavou starších ľudí je vykrmovať ich omrvinkami chleba. Kým na Slovensku nasadzujú sokoly na zriedenie populácie mestských holubov, v Barcelone sa tejto úlohy ujali dravé čajky z prístavu (viac v tomto článku s desivým nadpisom). Čajka loviaca holuba znie skôr ako zriedkavý prípad, až kým to neuvidíte na vlastné oči. Stalo sa to hneď môj prvý deň života v Barcelone. Autom sme obchádzali park neďaleko od mora. Ako sme stáli na semaforoch, nemohla som si nevšimnúť obrovskú čajku. A samozrejme, v papuli niesla čerstvo uloveného holuba. Dobrú chuť!

Juan tento typ čajok nazýva „vražedné vtáky“.

Vražedné vtáky zmenili jednu z najnudnejších aktivít v meste na trochu zábavy. Občas pozorujem holuby len preto, že očakávam vražedný útok. Raz som sa tak zapozerala a capkajúce vtáky ma fascinovali. Vidíte, čo s človekom spraví pandémia…

Zrazu som si všimla, že pár holubov je zelených.

Poctivo vyzobávali zvyšky jedla v okolí odpadkového koša. Fascinovalo ma to ešte viac, nikdy som zelené holuby nevidela! „Juan, aha, vidíš tie zelené holuby?“ „Ehm, myslíš papagáje?“ Pripadala som si na inteligenčnej úrovni detí, ktoré zelené holuby kŕmia. Imigrantské papagáje sa integrovali do holubej spoločnosti a spolu čistia ulice. A čo ak sa len potrebovali spojiť proti spoločnému nepriateľovi?

Barcelona je plná imigrantov a ja bývam kúsok od štvrti plnej Marokáncov a Pakinstancov. Často už zďaleka vidím, ako ma skenujú a vyhodnocujú, či je moja taška ľahká korisť. Minulé leto v Barcelone bolo únavné – skoro na každom rohu v centre mi niekto ponúkal pivo. Na pláži sa tiež nedalo uvoľniť, každú chvíľu prišiel niekto „Beer, beer, mojito, massage…“ Ak si náhodou človek položí tašku na zem a zarozpráva sa, taška zmizne. Ak ti zmiznú napríklad okuliare, vždy sa dajú za babku kúpiť nové vedľa pláže. Dokonca vyzerajú ako od Gucciho! Hlavne človek nikdy nesmie prestať dávať pozor. Útočia aj čajky!

A tak som musela adaptovať svoje doplnky na Barcelonu. Jediná bezpečná taška je ľadvinka, ktorá sa tu v žiadnom prípade nemôže nosiť na páse.

Peňaženka so suchým zipsom priťahovala moc pozornosti, musela som vymeniť suchý zips za obyčajný. Raz sme v Decathlone objavili niečo, čo vyriešilo kopu plážových problémov. Je to vak, do ktorého sa zmestia všetky tvoje plážové veci. Nafúkneš ho, utiahneš cez hruď, skočíš do vody a hneď sa cítiš ako Mitch z Pobrežnej hliadky! Dokonca sa do neho zmestí aj reprák. Viva la fiesta!

Špañieli ma často prekvapujú svojou toleranciou. V prvom rade, nikto sa nepozastavuje nad tvojím oblečením. Už sa mi v metre podarilo stretnúť dieťa v mačacom pyžame a s aktovkou, smerujúce so spolužiakmi do školy. Spolužiaci neboli v pyžame, nebol to prvý apríl. Nedávno mi Juan v metre ukázal Jediho. Budil rešpekt. Dokonca mal za opaskom aj laserový meč. V Špañielsku je úplne normálne, že sa ľudia bozkávajú na verejnosti. Týmto nemyslím len letmý bozk na privítanie či na rozlúčku. Myslím poriadny francuzák, s ktorým si dávajú načas. Na Slovensku by som niečo podobné očakávala od zaľúbených tínedžerov. V Špañielsku sa to dá očakávať od akejkoľvek vekovej kategórie a taktiež od homosexuálnych párov.

V severských krajinách sa ženy vyrovnajú mužom na vedúcich pozíciach, no v krajine slnka sa ženy neboja vyrovnať akýmkoľvek mužom.

V Barcelone vôbec nie je nezvyčajné stretnúť smetiarku, bagristku či stavebnú robotníčku.

Veď aj dievčatá rady stavajú pieskové hrady! Špañielske ženy si taktiež vydobyli svoj podiel na riadení krajiny. Na severe Európy dostali ženy do parlamentu pomocou povinných kvót, v Špañielsku bez akéhokoľvek nátlaku tvoria ženy 44% parlamentu. Muž nie je v Špañielsku automaticky hlava rodiny.

Nanešťastie, ani silné ženy sa nevyhnú nepríjemným poznámkam okoloidúcich na ich vzhľad. Dve minúty som čakala na Juana pred domom a už sa mi prihovoril náhodný muž: “Que guapa, te quiero. (Kráska, milujem ťa)“ Odpovedala som: „Como puedes, no me conoces. (Ako ma môžeš milovať, nepoznáš ma.)“ „Claro que si! Tienes un marido? (Samozrejme, že môžem! Si vydatá?)“ „Si!“ Aha! Sám mi práve ponúkol návod, ako sa podobným konverzáciam vyhnúť.

O pár minút prišiel Afričan a ja som sa tvárila, že neviem po špañielsky. To mi veľmi nepomohlo, vedel perfektne po anglicky. Najprv mi vyrozprával svoj príbeh a pýtal odo mňa peniaze. Keď som odmietla, dal sa na odchod. Po chvíli sa otočil a povedal: „You are beautiful by the way, congratulations! (Mimochodom, si krásna, gratulujem!)“ Ďakujem, viem!