Na Slovensku máme stereotypnú predstavu, že národy južnej Európy celé dni siestujú, nechce sa im pracovať a problémy sa riešia až nasledujúci deň (mañana, mañana). Presne to totiž južania robia počas leta, keď my severania dovolenkujeme v ich domoch a samozrejme robíme to isté. Najlepšia práca je určite prenajímať nehnuteľnosť v populárnom turistickom letovisku. Za získané peniaze sa možno dá siestovať celý rok. Až raz vyrastiem a zbohatnem, kúpim si domček na špañielskom pobreží.

Pozerala som štatistiky a v roku 2019 (alias rok 1 pred pandémiou) bolo v turizme zamestnaných 13 % Špañielov. Nezdá sa to až tak veľa. Barcelona bola jedna z naj turistických destinácií sveta a teraz je všade vidno dôsledky pandémie. Hotel oproti budove, kde bývam, má už mesiace zabednené okná. Má to pre mňa veľkú výhodu – neustále voľné parkovacie miesto, hlavne keď potrebujem naložiť a vyložiť veci. Auto by som tam nikdy nezaparkovala na dlhšie ako na pár minút. Skončilo by posprejované, oškreté a s rozbitým oknom. Miestni si to uvedomujú a neodvážia sa na ulici zaparkovať žiadne pekné auto. Raz sme šli okolo vylešteného žlto-čierneho taxíka zaparkovaného pred mešitou. Vodič napísal na palubnú dosku odkaz pre zlodejov –

„No hay nada nada (nie je tu ničové nič)“. Keby tam mal len obyčajné nič, isto by sa mu poň do auta vlámali!

Naozaj tu nič nemám!

Kopa barov a reštaurácií nikdy po lockdowne neotvorila. Neprestáva ma však fascinovať, že obchody s lacnými suvenírmi neskrachovali. Kto si teraz kupuje modely Sagrady Familie alebo šiltovky FC Barcelona? Po Barcelone už nepočuť opitých Britov a nikto mi už dlho neponúkol na ulici drogy. Miestnym ale podobní turisti a miesta, ktoré ich obsluhujú určite nechýbajú. Nazývajú ich „turismo de mierda (zasratý turizmus)“. Špañieli bez servítky nadávajú aj v telke. Keď dojedia tapas, použité servítky hádžu na zem a čašníci ich raz za čas pozametajú. Zatiaľ som sa však s týmto zvykom nikde v Katalánsku nestretla.

Keďže už nie som iba turistka, konečne som sa po rokoch odhodlala a aj dostala do Sagrady Familie.

Rezidenti majú vstup zdarma, ale stále som si musela počkať dva mesiace. Bola som prekvapená, celé vnútro je už hotové! Vonku sú stále žeriavy. Myslím, že už neodmysliteľne patria k budove a ľudom budú chýbať, až ju dostavajú. Oprava, ak ju niekedy dostavajú. Mañana. Gaudí žil v rozprávkovom svete symetrie a intenzívnych farieb. Vnútro vyzerá ako inšpirované prírodou z mimozemskej planéty.

Obyčajný západ slnka v kostole.

V lete bolo naozaj tak teplo, že sa mi nechcelo robiť nič iné, iba sedieť doma v klimatizovanej miestnosti alebo sa váľať na pláži. Obchody sú zatvorené od 2. do 5. poobede, ale potom sú zase otvorené do 9. či 10. večer. Aj vďaka siestam som sa dlho cítila, že som tu na dovolenke, nie že tu žijem. Že za pár dní sa musím vrátiť na sever a čeliť pracovnej realite. Že Špañielsko je krajina kde sa oddychuje, nie pracuje. Špañieli majú síce siestu, ale nezdalo sa mi, že by boli pomalí alebo menej pracovití. Občas im niečo dlho trvá a zarozprávajú sa, to áno. Častokrát im však niečo dlho trvá preto, že výborne vykonávajú svoju prácu.

Keď som šla poslať balík na pošte, poštárka sa naň nedôverčivo pozrela. Očakávala som nejaký nevyriešiteľný problém. Začala sa obzerať po okolí a zjavne niečo hľadala. Tadá! Našla lepiacu pásku a poriadne ňou môj balík olepila. Keď som bola u doktorky na povinnú ročnú prehliadku a sťažovala som sa na bolesť, dala mi spraviť pre istotu kopu testov. Na niečo podobné som si z Holandska už odvykla. Keď ťa niečo v Holandsku bolí, doktor ti predpíše Paracetamol, aby sa uistil, že nie si hypochonder. Keď som bola u špañielskej zubnej hygieničky, zuby mi pulírovala hodinu. Párkrát spravila röntgen, aby sa uistila, že odstránila každú hrudku zubného kameňa.

Mimochodom, návšteva zubára v Špañielsku je zážitok a určite nie pre slabé povahy. Keďže som šla k rovnakej zubárke spolu s Juanom, kvôli covidu (samozrejme) mi nedovolili naňho počkať v čakárni. Vraj nechcú, aby bolo v miestnosti veľa ľudí.

Dostala som jedinečnú šancu pozorovať zubárske remeslo z dvojmetrovej diaľky.

Juan potreboval novú korunku, takže im hodinu trvalo, kým odstránili starú a nasadili dočasnú. Celý zákrok vyzeral ako práca poctivého inštalatéra. Najprv kopa vŕtania a brúsenia za zvuku tečúcej vody, potom vypĺňanie UV lepidlom nanášaným silikónovou pištoľou. Juan si pár hodín necítil polovicu čeľuste. Celý zákrok prebehol o 7. večer. Špañieli vedia, že podobná operácia ti pokazí celý deň, tak ju naplánovali na večer. Poobede je predsa siesta!

 

Follow me

 

Share my stories on social media
0
0