Špañieli museli pretrpieť jeden z najhorších lockdownov počas prvej vlny pandémie v marci až máji 2020. V uliciach hliadkovali policajti a za nedodržanie pravidiel boli prísne pokuty. Ľudia mali dovolené ísť v nevyhnutných prípadoch do práce a do supermarketu. Všetky radosti špañielskeho spôsobu života boli zakázané – posedávanie na terasách, skupinové obedy, hudobné podujatia a prechádzky. Prechádzky sú jeden z dôvodov, prečo sú obézni Špañieli rovnako vzácni ako nízki Holanďania. Počas lockdownu bolo možné ísť na prechádzku iba so psom, na krátko, a v okolí bydliska. Mnoho Špañielov pochopilo tieto pravidlá ako výzvu, nie ako bariéru medzi nimi a vytúženými prechádzkami. Vynaliezaví jedinci chodili venčiť plyšových psov, deti prezlečené za psy alebo za peniaze ponúkali svojho psa na venčenie ľudí.
Je február 2021, uplynul takmer rok a pandemické more je stále rozvlnené. Podľa štatistík bolo v Špañielsku v januári 2021 4x viac nakazených ako v marci 2020. Zatiaľ čo na Slovensku je oficiálne nutné mať covid test aj pri vychádzkach do prírody, ulice Barcelony sú plné usmievavých ľudí. Turisti vrátili Barcelonu Barcelončanom, ktorí si už nemusia nechať ujsť „los paseos“ po meste. Špañielska vláda sa znova neodvážila pozatvárať ľudí do domáceho väzenia. Ešte stále sa predsa liečia z pandemickej traumy pomocou dobrého jedla a čerstvého vzduchu!
Musím uznať, že špañielska liečba má v mojom prípade mimoriadne pozitívne výsledky. Som nezamestnaná a hľadám si prácu v časoch, keď nie je veľa pracovných ponúk. Vôbec ma to ale nestresuje, veď robím všetko, čo je v mojich silách. Aj keď ma náhodou nejaká prefíkaná depresívna myšlienka navštívi, stačí si dať pauzu a pešo preskúmať Barcelonu. Takmer každý deň svieti slnko a zmrzlinárne nezatvárajú ani počas zimnej sezóny. Dokonca je tu stále možné ísť na výlet do reštaurácie!
Prechádzka sa momentálne stala mojím obľúbeným spôsobom prepravy po meste.
Odkedy som sa odsťahovala z Holandska, už nebicyklujem všade a za každú cenu. Zatiaľ čo v Holandsku je najvyšší kopec na okolí most cez kanál, barcelonské ulice stúpajú nahor smerom od mora. Občas pomaly, občas tak strmo, že radšej postavili schody.
Poslednú dobu som spolu s Juanom začala objavovať elektrické dopravné prostriedky. Na výlet do parku Güell sme sa rozhodli požičať si mestské elektrické bicykle. Park navrhol slávny architekt Gaudí a je z neho uspokojivý výhľad na Barcelonu. To samozrejme znamená, že park je na kopci, zatiaľ čo my bývame takmer na úrovni mora. Pedálovali a pedálovali sme smerom do kopca, ale necítili sme žiadny elektrický pohon. Nedávno totiž na elektrických bicykloch updatovali softvér. Možno sa len pokúšali ušetriť batériu. Veď bicykle s ľudským pohonom netreba tak často nabíjať.
Okrem elektrických bicyklov sú k dispozícii aj elektrické motorky. Stačí mať aplikáciu v telefóne a nájsť si voľné vozidlo v okolí. Ak ho zaparkuješ mimo modrej zóny, čaká ťa 70-eurová pokuta. Raz sme sa vybrali na výlet do barcelonského labyrintu, na samom okraji mesta. Cestou domov sme sa chceli previezť na motorke a užiť si výhľad na mesto namiesto čiernych tunelov. Náhodou sme si všimli jednu motorku, ktorá bola zaparkovaná úplne mimo povolenú oblasť, vzdialená asi kilometer. Tak sme si povedali, že ideme po ňu. Nechápali sme, prečo by niekto dobrovoľne dostal pokutu. Motorka bola zaparkovaná kúsok od nemocnice. Kto a prečo mal tak naponáhlo, že radšej nezavolal sanitku? Ako sme sa blížili k parkovisku, dávalo to ešte menší zmysel. Motorka nebola na ulici, ale za plotom! Nakoniec sme uvideli značku a pochopili, čo sa stalo. Motorka bola na parkovisko odtiahnutá. A tak sme sa opäť prešli. Naspäť k metru.
Pridaj komentár